Nepál 2014 - 14. deň: Gokyo (4790) - Gokyo Ri - Dhole
Výhľady z Gokyo Ri - jaky a ľudia - kamenári
Ráno sme dali povinú jazdu na Gokyo Ri, výhľadový kopec. Bolo vidno Everest, Lhotse, Makalu, Čo Oju. Stále pekné počasie. A pobrali sme sa dolinou späť do Namche. Cesta viedla najprv popri ľadovci. Zem, ktorú pred sebou tlačil, vytvorila asi 300 m kopec. Naozaj úžasná sila. Cesta viedla traverzom ponad hlboké údolie a spájala jednotlivé dedinky a usadlosti. Výška v ktorej stáli bola asi kompromisom medzi nadmorskou výškou (čím vyššie tým zimšie) a dostupnosťou slnečných lúčov, ktoré do hlbších častí rokliny zavítali len na krátku časť dňa. Šli sme popri samotách, skromné domčeky a polia oddelené kamennými múrikmi. Všade sa pásli jaky. Odolné, silné a nenáročné zviera. Pasienky, po ktorých sa pásli vyzerali ako green na golfovom hrisku. Tráva skosená nakrátko, podklad tvrdo udupaný. Domáci neboli nadšený, ak ste ako prvé na nich vytiahli foťák. Však kto by bol. Pár milých slov a úsmev našli rovnakú odozvu. Žijú tu Ľudia. Po monotónom putovaní sme prešli cez osadu Machermo (4470) a zašli až do Dhole. Ponuka ubytovania bola skromná, dosť dlho sme hľadali ako tak prijateľný flek. Nakoniec sme sa vrátili na začiatok dedinky, tam bolo najlepšie. Jedáleň bola priechodzia, nik z domácih nezatváral ani jedny dvere. Však načo, mali svoje páperky. Zimu a nepohodu naozaj neriešia, kúria len kvôli trekerom. V Dhole sme si mohli lepšie obzrieť majstrovstvo tunajších kamenárov. Všetky budovy stavali z dostupného kameňa ktorý opracovávali na mieste "just-in-time" systémom. Od rána do večera bolo počuť klepanie kladiviek. Múry rástli ako z vody. A pritom boli z kameňa. Majstrov bolo veľa, ľudia žijú skromne, oplatí sa robiť aj za nízku mzdu. Tu sa každý musí postarať sám o seba, nikoho sme nevideli zaháľať. Žiadne dávky, žiadny dôchodok, žiadne prídavky.