Nepál 2014 - 4. deň: KTM - Lukla - Monjo
Odlet do Lukly - stretnutie s AMS - ako fungujú lodže
Nabo nám 2 týždne pred odletom zohnal letenky na let o 8.30, Tara Air (280 USD spiatočná). Z hotela sme šli o 6.30. Taxi na domestic terminal. Treba bojovať, veľa agentov sa snaží do lietadla dostať svojich ľudí, ktorí majú letenky na neskorší let. Bežne sa stáva, že kvôli počasiu (hmla v Lukle, vietor na trase) sa aj niekoľko dní nelieta. A na 90% lietajú len raňajšie lety, tých 8.30 už bolo na hrane. Najprv zaplatíte letiskové poplatky (200 Rs), na to je okienko vpravo. Potom sa už vypytujete na svoje číslo letu. Na tabuli bolo vyznačené že náš let letel už o 6.30, odpoveďou na naše otázky bolo "No problem, its Nepal". Takže bojovať a nedať sa. Keď odovzdáte batožinu je veľká šanca, že letíte. Nezabudnite si uschovať lístky od batohov, v Lukle ich kontrolujú. Prejdete do odletovej haly, tam si môžete kúpiť vodu. Po vyhlásení vášho gejtu (je tam trojo dverí) vás minubus odvezie dozadu plochy, ku plotu, za plotom golfové hrisko. Pristane 12 miestny vrtuliak, vystúpia vychudnutí a zarastení turisti, vyhádžu batožinu, natlačia dnu vašu, potom nastúpite, letuška ponúkne cukrík a vatu do uší a štartujete. Asi za 30 minút letu ponad terasovité políčka na strmých horách zbadáte vo svahu malý rezanec. To je letisko v Lukle. Dráha 500 m, dokopca, ukončená betónovým múrom. Na pristátie naozaj len jeden pokus. Podarilo sa, okamžite vystúpiť, lety sa točia po 4 lietadlách. Lukla je 2880 mnm, cítiť chladnejší vzduch, je sychravo. Dali sme čaj v hotelíku na výpadovke a vyrazili smer Phakding. Tu sa zvyčajne spí, my sme dali len obed. Tu sme prvý krát stretli človeka s výškovou chorobou. Po chodníku smerom dole šla baba, rýchlosťou 1m/min, podopieral ju nosič a sprievodca. Vyzerala ako zombík. Za chvíľu rachot, dolinou popod hmlu priletel vrtuľník, urobil otočku ako v americkom filme, pristál, naložil zombíka a zmizol ako prišiel. Šli sme ďalej. Krajinu tvorili políčka, usadlosti, nepálske cestičky, hotelíky. Pekné. V jednej osade sme našli lodž, kde predchádzajúcu noc spala časť našej partie. Úroveň veľmi biedna. Šli sme ďalej. V Monjo nás zastihol dážď, tak sme sa tam zložili. Za osobu a noc účtovali ubytovanie 100 Rs. Aj keď som sám býval na dvojkách izbách, asi len na dvoch miestach mi účtovali 200 Rs. Podmienkou a pravidlom je, kde bývaš, tam sa stravuješ. Z toho domáci žijú. Okoštovali sme prvý Dal Bath, bol jeden z najlepších, veľa zeleniny. Smerom hore je jedlo chudobnejšie a drahšie. Šéfkou lodže je obyčajne žena, zvaná Didi, alebo Daií. Tu sme boli ešte rozmaznaní a dali v sprchu, za 300Rs. Bola súčasťou "lepšej izby".
Až neskôr sme sa dozvedeli že Monjo je napriek svojej nízkej nadmorskej výške (asi ako Lukla) chladným miestom. Pocítili sme to v noci. Fajné spacáky sme nechali v batohu, však načo ich budeme rozbaľovať tak nízko. Na izbách bolo prádlo a aj čínske ružovo-fialovo-zelené paplóny s káčerom Donaldom. A spať pod nimi bolo ako pod igelitom. Skrátka kosa.
Až neskôr sme sa dozvedeli že Monjo je napriek svojej nízkej nadmorskej výške (asi ako Lukla) chladným miestom. Pocítili sme to v noci. Fajné spacáky sme nechali v batohu, však načo ich budeme rozbaľovať tak nízko. Na izbách bolo prádlo a aj čínske ružovo-fialovo-zelené paplóny s káčerom Donaldom. A spať pod nimi bolo ako pod igelitom. Skrátka kosa.