Nepál 2014 - 13. deň: Tagnak (4700) - Gokyo (4790)
Solárne systémy - prechod cez ľadovec - Zelené pleso
Dnes nás čakala krátka etapa, tak sme dali kľudné raňajky na terase, počasie stále prialo. Domáci práve sadili zemiaky na minipolíčku. Spoločnosť nám robila krava flegmoška a stroj na slnko. Využívanie solárnej energie je naozaj efektívne a pochybujem, že to tu niekto dotuje. Jednoducho sa to vyplatí. Kto si to môže dovoliť, má pri lodži kovovú parabolu s priemerom asi 2 m. V ohnisku je platnička. Pri peknom počasí deasť litrový hliníkový čajník zovrie trikrát. Na ohrev úžitkovej vody sa používajú solárne panely, ale skôr v nižších polohách.
Čakal nás prechod cez ľadovec Ngozumpa. Cestu nám vysvetlila Didi, každý rok sa mení (cesta, nie Didi). Šli sme kúsok na sever, pri orientačnej tyči dole k ľadovcu. Chodník začínal presne pod hranou koryta, ako pieklo slnko tak povoľovala suť a padali aj veľké kamene. Hrozilo objektívne nebezpečenstvo, dodržiavali sme rozostupy. Mali sme šťastie. Po chvíli sme odbočili kolmo na smer ľadovca. Vyzeralo to ako veľké bágrovisko, cesta bola kľukatá a stále hore dole. Sem tam jazierko s 20 metrovými ľadovými stenami. K tomu zvuky, praskanie, padanie kusov ľadu. Prechod ľadovca Ngozumpa bol pre mňa najsilnejší zážitok celého výletu.Okolo obeda sme dorazili do Gokya. Väčšia osada na brehu jedného z piatich jazier. Krásne miesto, na horizonte s majestátnou Čo Oju (8201). Široký masív s jasným vrcholom. Jedáleň našej lodže bola kompletne presklená, takže dnu bolo príjemné teplo. Výhľad na tyrkysové jazero, rozmrznutá bola len časť. Za jazerom hradba štítov, niekde vzad sedlo Renjo La (5360). Scéna silne pripomína domovinu - ako keby sme sedeli v jedálni chaty na Zelenom plese (1551). Pri potulke osadou som sa dal do reči s dvoma Izraelcami s ktorými sme sa už pár dní míňali. Boli na tradičnej vandrovke okolo sveta po základnej vojenskej službe, siedmy mesiac. Až teraz sa chystali na štúdium na VŠ. Pri večernom posedení som domácich ponúkol údenou slaninou. Keď som povedal, že je to z prasaťa, skoro sa im v hrdle vzpriečila :)
Čakal nás prechod cez ľadovec Ngozumpa. Cestu nám vysvetlila Didi, každý rok sa mení (cesta, nie Didi). Šli sme kúsok na sever, pri orientačnej tyči dole k ľadovcu. Chodník začínal presne pod hranou koryta, ako pieklo slnko tak povoľovala suť a padali aj veľké kamene. Hrozilo objektívne nebezpečenstvo, dodržiavali sme rozostupy. Mali sme šťastie. Po chvíli sme odbočili kolmo na smer ľadovca. Vyzeralo to ako veľké bágrovisko, cesta bola kľukatá a stále hore dole. Sem tam jazierko s 20 metrovými ľadovými stenami. K tomu zvuky, praskanie, padanie kusov ľadu. Prechod ľadovca Ngozumpa bol pre mňa najsilnejší zážitok celého výletu.Okolo obeda sme dorazili do Gokya. Väčšia osada na brehu jedného z piatich jazier. Krásne miesto, na horizonte s majestátnou Čo Oju (8201). Široký masív s jasným vrcholom. Jedáleň našej lodže bola kompletne presklená, takže dnu bolo príjemné teplo. Výhľad na tyrkysové jazero, rozmrznutá bola len časť. Za jazerom hradba štítov, niekde vzad sedlo Renjo La (5360). Scéna silne pripomína domovinu - ako keby sme sedeli v jedálni chaty na Zelenom plese (1551). Pri potulke osadou som sa dal do reči s dvoma Izraelcami s ktorými sme sa už pár dní míňali. Boli na tradičnej vandrovke okolo sveta po základnej vojenskej službe, siedmy mesiac. Až teraz sa chystali na štúdium na VŠ. Pri večernom posedení som domácich ponúkol údenou slaninou. Keď som povedal, že je to z prasaťa, skoro sa im v hrdle vzpriečila :)